William Finck – Popraskané cisterny, (2. časť)

V prvom traktáte s týmto názvom boli skúmaná sexuálna povaha istých dávnych pohanských kultových náboženstiev, menovite kultov Baala (Bel alebo Belus) a Aštarot (Astartê alebo Aphroditê). Dúfam, že došlo k uvedomeniu si – z opisov historikov týchto kultov a z vyjadrení hebrejských prorokov – že nasledovaním takzvaných “náboženských” kultov cudzincov bolo nutné mať s týmito ľuďmi aj sexuálne styky, pretože sex bol základom týchto pohanských kultov!

Ďalšia podpora týchto tvrdení sa nachádza v The Interpreter’s One Volume Commentary On The Bible od Charlesa M. Laymona, na strane 455, ktorý uvádza nasledujúci komentár týkajúci sa Hozeáša 4:10-19: “Absurdnosť Baalovho uctievania. Celý smilnícky systém Baalových rituálov plodnosti je úplne neúspešný, ako aj degradujúci. Jeho cieľom je poskytnúť plodnosť ľudským bytostiam, sstádama rastlinám, no aj keď ľud hral úlohu prostitútky, t.j. vykonávali rituály pohlavnej plodnosti vo svätyniach, nerozmnožovali sa … Napriek zvyčajnému druhotnému miestu ženy v starovekej spoločnosti, neexistuje tuná žiaden dvojitý štandard, pretože za hanebnosť kultovej prostitúcie sú zodpovední muži. Sú to oni, ktorí vyžadujú, aby sa ich dcéry stali kultovými prostitútkami, doslova ‘svätými ženami’ …” A ďalej, ohľadom Hozeáša 5:7: “Vo svojom uctievaní Baala plodili cudzie deti (vs. 7), potomstvo sexuálnych kultových rituálov …” Pretože Hozeáš 5:7 uvádza: Spreneverili sa Pánovi, áno, cudzích synov splodili…” Tuná budú preskúmané dôsledky tohto konania, ktoré nás ovplyvňujú do dnešného dňa.

Pri konfrontácii s dôkazmi, že Jahveh zakázal Izraelitom miešať sa s inými rasami, na demonštráciu čoho sa zvyčajne používa samotná Stará Zmluva, “mainstreamové” sekty najčastejšie odpovedajú “Nuž, ale to sa zmenilo”, alebo “To je Stará Zmluva” a taktiež “Izraelitom to bolo zakázané z duchovných dôvodov”, prípadne čosi podobné. Istotne bude zjavné, že tento príkaz sa NEZMENIL, ale v jednej veci majú pravdu: pretože dôvody pre tento príkaz sú skutočne duchovné! A to je základom pre tento druhý traktát.

Jeremiáš uvádza: Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.” (2:13). A čo je cisterna, ak nie nádoba na udržanie vody či nejakej inej tekutiny? Ľudia sú v Starej i Novej Zmluve často opisovaní ako “nádoby”. Manželom sa odkazuje, aby vzdávali “honor unto the wife, as unto the weaker vessel” (1 Peter 3:7). Pavol je opisovaný ako “vyvolená nádoba” (Skutky 9:15). In a prophecy which is surely complimentary to that found at Revelation chapter 18, Isaiah says at 52:11 (compare Rev. 18:4): Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ, nečistého sa netýkajte, vyjdite z jeho stredu, očistite sa vy, čo nosíte Pánove nádoby.”

Pavol v 2. Korinťanom 6:16-17 píše: A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: “Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem.”

My, ktorí sme Jahveho chrámom, sme tí, ktorí nesú Jahveho nádoby, pretože Izaiáš nehovoril šálkach a misách! Jahveh vdýchol do Adamových nozdier “dych života a Adam sa stal živou dušou.” Adam, biely človek, bol obdarený Jahveho Duchom, a to platí aj pre rasu Adamových potomkov, pretože “dal im meno Adam” (Genesis 2:7, 5:2). Nikde inde nie je zaznamenané, že by Jahveh dal toho ducha inej rase, a Pavol jasne hovorí: Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.” (Rimanom 8:9). Ján zapísal: Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.” (1. Jána 3:9). A tak sa nám hovorí: Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.” (Matúš 7:17-18).

Naše gény sú metódou, ktorou sú informácie prenášané z jednej generácie na druhú, rovnako ako semienko jablka dokáže vyprodukovať ďalšiu jabloň, a semienko figy ďalší figovník, “…Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?” (Matúš 7:16). Pavol o týchto semenách hovorí: “Seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.” (1. Korinťanom 15:44). Keďže Jahveho Duch bol daný iba adamickej rase, a žiadnej inej, je zjavné, že iba adamická genetika obsahuje informácie, potrebné k pozdvihnutiu “duchovného tela”, ten “poklad”, ktorý máme v “hlinených nádobách” (2. Korinťanom 4:7). Keď sa adamické potomstvo spája s inými rasami, výsledkom je “prasknutá cisterna, ktorá nemôže udržať vodu”, z dôvodu čoho sme buď synovia alebo bastardi (Hebrejom 12:8), tretia možnosť neexistuje. Také boli “zlé figy” (Jeremiáš 24) Jeruzalema, ktoré sa miešali s potomstvom Chetitov, Amorejcov a Kanaáncov (Ezechiel 16:3, 45), a tak sa Jahvemu stali “viničom spotvoreným, cudzím” (Jeremiáš 2:21).

Preto Pavol Tesaloničanom hovorí: Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha.” (1. Tesaloničanom 4:3-5) a taktiež radí Timotejovi: Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na vznešené ciele, iné na všedné. Kto sa od tohto očistí, bude nádobou na vznešené ciele, posvätenou, užitočnou Pánovi, pripravenou na každé dobré dielo.” (2. Timotejovi 2:20-21). Všimnite si, že Pavol Timotejovi hovorí, aby sa očistil od nádob, ktoré sú na všedné použitie – aby sa posvätil oddelením sa od nich – nie to, aby sa snažil ich “konvertovať”!

Pavol väčšinu kapitol 9. až 11. listu Rimanom trávi porovnávaním pár čistokrvných Izraelitov (Jakoba) ponechaných v Judey s Edomčanmi (Ezaua), ktorí sa tam v tom čase nachádzali. Vysvetľuje, že Izraeliti sú “nádobách milosrdenstva, ktoré (Jahveh) pripravil na slávu”, a že Edomčania sú “nádoby hnevu, pripravené na záhubu” (Rimanom 9:22-23). Spomeňte si, že Ezau pohrdol svojím právom prvorodeného a oženil sa s Kanaánčankami (Genesis 36:2), čo značne znepokojilo jeho matku Rebeku, ktorá sa k tomu vyjadrila: Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!” (Genesis 27:46). Predkom Chetitov bol Chet, Kanaanov syn (Genesis 10:15; Strong’s Hebrew #s 2845 a 2850).

Opäť si všimnite, že v 1. Tesaloničanom. 4 Pavol uvádza “aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte.” Ako bolo uvedené predtým, smilstvo je rasovým miešaním. Júda to nazýva chodením za iným (grécky ªJ,[email protected]) telom (Júda 7). V 1. Korinťanom 10:8, Pavol Korinťanom hovorí: Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc”, jasný odkaz na 25. kapitolu Numeri, kde “sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami”, a Finés bol odmenený večným kňazstvom, pretože zabil Zamriho, “syna kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov”, pretože ten priviedol “Midiánčanku” medzi svojich bratov a smilnil s ňou (Num. 25:1, 6, 13-14). Pretože zákon hovorí: Keby sa niektorá žena priblížila k nejakému zvieraťu a spojila by sa s ním, zabiješ i ženu, i zviera;” (Levitikus 20:16, and see Levitikus 18:23, Deuteronomium 27:21). A tak nebol Finés obžalovaný z vraždy, ale odmenený za dodržanie zákona!

Zjavenie 2:14, adresované zhromaždeniu v Pergame, “kde je Satanov trón”, spomína túto udalosť: Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť.” A v Micheášovi 6:5: Ľud môj, spomeňže si, čo zamýšľal moabský kráľ Balak a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn, od Setimu až po Galgalu, aby si poznal láskavé skutky Pánove.” V Josephových Starožitnostiach 4:6-12 [4:126-155], čo je pasáž príliš dlhá na citovanie tuná, historik podrobne popisuje Balaamovu radu Balakovi, a následné sexuálne zvádzanie mužov Izraela zo strany zmiešaných kmeňov Moabčanov a Midiančanov v Moabe.

Júda pojednáva o “anjeloch, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok” (v. 6) a k tým prirovnáva “Sodomu a Gomoru a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom” (v. 7) a hovorí: “Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu” (v. 11), kde taktiež môže byť evidentné, že “Kainova cesta” má niečo do činenia so smilstvom. Pavol týmto anjelom pripisuje zdroj falošných náboženstiev, svojím vlastným tajným spôsobom, v 1. Korinťanom 10:20-21 a v Kolosanom 2:18, pre čo môžeme taktiež odkázať na Levitikus 17:7, Deuteronomium 32:17, Jozua 23:7 and 2. Kronickú 11:15, medzi inými. V celom Písme niet žiadneho záznamu, že by Jahveh stvoril iné, neadamické rasy. Skôr ich opäť a znova odmieta (napr. Matúš 25:31-46). Trvám na tom, že z logickej dedukcie vyplýva, že stvoriteľmi neadamických rás sú títo anjeli, o ktorých Júda pojednáva, obviňujúc týchto anjelov zo smilstva! Z tohto dôvodu je Júdova kanaánska žena nazývaná “dcérou cudzieho boha” (Malachiáš 2:11). A Júda pokračuje rozprávaním, že ich potomkovia sú zjavne dnes medzi nami: Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené” (v. 12). Výraz “dvakrát mŕtve” môže byť chápaný v odkaze na Matúša 23:7, a “vykorenené” odkazom na Matúša 15:13.

A čo je “oblak bez vody”? Prach! Pretože každý oblak na oblohe pozostáva z vodnej pary a častíc prachu. A čo bol Adam predtým, než bol obdarený Jahveho Duchom? Nič, iba “prach zeme” (Genesis 2:7), a “oblak bez vody” je metaforou pre človeka bez Jahveho Ducha: “prasknutá cisterna, neschopná udržať vodu”! A Júda pokračuje v ich pomenúvavaní: “divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky.” (v. 13). Júda celkom iste neponecháva priestor na ich “konvertovanie”!

Peter plne s Júdom súhlasí, s veľmi podobným jazykom v 2. Petra, kapitole 2, kde rozpráva o “anjeloch, ktorí zhrešili” (v. 4), Sodome a Gomore (v. 6) a hovorí: “Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti a proti svojej vôli dostanú odplatu za svoju neprávosť tí, čo za rozkoš pokladajú denné hýrenie; sú samá špina a škvrna a hýria roztopašne, keď v rozkošiach s vami hodujú. Oči majú plné cudzoložstva a sú nenásytní po hriechu; zvádzajú nepevné duše a srdce majú vycvičené v lakomstve; sú to synovia kliatby. Opustili priamu cestu a zablúdili, nasledovali cestu Balaama z Bosoru, ktorý si obľúbil odplatu za neprávosť. Bol však pokarhaný za svoj priestupok. Nemé ťažné zviera sa ozvalo ľudským hlasom a zabránilo prorokovmu šialenstvu. Tí ľudia sú pramene bez vody a mračná hnané víchricou; je im pripravená pošmúrna temnota.” (verše 12-17).

Tak Júdove “oblaky bez vody” sú Petrovými “studňami bez vody”, Jeremiášovými “prasknutými cisternami, neschopnými udržať vodu”, a Pavlovými “nádobami na bežné použitie” alebo “nádobami určenými k zničeniu”. Žiadne z nich neudržujú “vodu”, ktorou Jahveho Duch obdaril adamického človeka!

Výraz [email protected]<@<\“ (2842) je v Novej Zmluve často prekladaný ako “spoločenstvo”, a znamená taktiež “partnerstvo, združenie, asociácia.” Sloveso [email protected]<T<[email protected] (2841) je definované ako “ mať alebo konať spoločne s, zdieľať, účastniť sa vo veci s iným…” (definície z Liddell & Scott). Obmedzovať túto predstavu len na nejakú oblátku a víkendový rituál je čisté rúhanie, pretože kresťan by mal svoj celý život žiť v spoločenstve so svojimi bratmi! Rozprávajúc o “škvrnách” a “kazoch” na našich sviatkoch (Júda 12, 2. Petra 2:13), a svojím vlastným, ťažko pochopiteľným spôsobom vysvetľovania niekoľkých vecí naraz, Pavol Korinťanom hovorí: A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.” (1. Korinťanom 11:26-32). A tak by mohlo byť múdre odstrániť z nášho stredu tie škvrny a kazy, dokonca ani s príslušníkmi iných rás nejesť!

Ako povedal Pavol Filipanom: Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete …” (Filipanom 2:14-15), a Peter celkom iste súhlasí: Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným.” (1 Petra 1:23).

A tak sa vyhnime vytvoreniu prasknutej cisterny, a “Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!Aby sa nevylievali von tvoje pramene a na námestia stružky vôd. Nech patria iba tebe samému a okrem teba nikomu! Nech je požehnaný tvoj prameň a teš sa žene svojej mladosti! Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná; jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas, kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti! Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj, a (prečo) by si cudzinku objímal?! Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky. …” (Príslovia 5:15-21, Brentonova Septuaginta).