Watchman’s Teaching Letter #005

KTO JE TENTO PATRIARCHA, JÚDA, časť 5.

V poslednej časti som vysvetľoval, ako sa Júda stal veľkým požehnaním a ťaživou kliatbou. V tejto štúdii pouvažujeme nad Júdovým požehnaním. K tomu si opäť prečítame Genesis 49:8-12:

“Júda, ty si ten, ktorého budú chváliť tvoji bratia! Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov, pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú. Levom mladým si, Júda: od koristi si vstal, syn môj, na odpočinok si si ľahol sťa lev, ako levica: ktože ho zobudí?! Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Šílo), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy. K viniču priväzuje svoje oslíča a k vzácnej réve mláďa svojej oslice. Vo víne si perie odev a v hroznovej krvi svoj plášť. Jeho oči sú černejšie od vína a jeho zuby belšie nad mlieko.”

Ako som v poslednej štúdii uviedol, v tejto pasáži nachádzame dosť materiálu na naplnenie niekoľkých kníh. No nebudem sa pokúšať tieto knihy napísať, len dúfam, že v tejto lekcii pokryjem niekoľko hlavných bodov tejto pasáže. Nie som si istý, či to všetko stihnem v jednej lekcii, ale bez ohľadu na to, koľko lekcií si to vyžiada, urobím to. Táto pasáž sa jednoducho nedá prejsť bez značného komentára.

PREČO JÚDA?

Prečo je Júda vyvolený k tejto špeciálnej pozícii v Jakobovej rodine? Koniec koncov, pozíciu vládcu, kňaza a dedičstvo, či právo prvorodeného, mal získať prvorodený mužského rodu. Prečo bol ako vedúci kmeň vyvolený Júda, štvrtý syn Ley? Keď sa stretávame s podobným problémom, musíme sa obrátiť k základnému zákonu, ktorý túto situáciu pokrýva. Tento zákon sa nachádza v

Exodus 13:1, 2, 11-15: “Pán povedal Mojžišovi: “Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje.”  … Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako odprisahal tvojim otcom, a keď ti ju dá,všetko, čo otvára materské lono, odstúpiš Pánovi. Čo bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi. Prvorodeného osla zameníš ovcou, ak ho nezameníš, zabiješ ho. Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš. A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: “Čo to znamená?”, odpovieš mu: “Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť nás, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materské lono, ak je mužského pohlavia, a vykupujem každého svojho prvorodeného syna“

Exodus 22:29-30: “Z hojnosti svojho humna a z muštu svojho lisu neotáľaj odvádzať: Prvorodeného zo svojich synov dáš mne!“

Numeri 3:13: “Lebo každý prvorodený je môj. V deň, keď som pobil prvorodených v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené v Izraeli, či je to človek alebo dobytok. Moji sú, ja som Pán!””

Lukáš 2:23: “(ako je napísané v Pánovom zákone: “Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi.”)”

Pre istú predstavu dôležitosti významu “prvorodeného” z Písma, citujem z The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, zväzok 2, strana 540:

“Prvorodený …. (v zmysle prvý v poradí narodenia alebo, obrazne, prvý v postavení, najvýznamnejší). Normálne tento výraz označuje staršieho syna (Exod. 6:14; 11:5). Medzi svojimi bratmi sa tešil výsadám, ako je obdržanie otcovho požehnania (Gen 27:1-4, 35-37), preferenčné zaobchádzanie zo strany otca (43:33), úcta vodcu medzi bratmi (37:22), a dvojitá časť dedičstva, dvakrát viac, než iní synovia (Deut 21:17). Prvorodený mohol svoje právo predať, ako Ezau (Gen 25:29-34), či oň prísť za nevhodné správanie, ako Rúben kvôli incestu (35:22; 49:3, 4; 1. Kron 5:1). Pánovi patrili prvorodení ľudí i zvierat (Exod 13:1-16). Takéto zvieratá boli obetované a títo synovia vykúpení, keďže Boh obetovanie detí, ako bolo zvykom pohanov, netoleroval (13:11-15). Leviti ako skupina boli určení k zvláštnej službe Pánovi namiesto prvorodených (Num 3:12, 13; 8:16-18). V Novej Zmluve je Ježiš nazývaný Máriiným prvorodeným (Lukáš 2:7), ktorá bola pred Jeho narodením pannou, a po ňom mala ďalších synov (Marek 6:3, porovnaj Ján 7:5).” (Existujú dve názorové školy o tom, či Mária mala neskôr “ďalšie” deti.)

Ohľadom témy “prvorodeného” by som ďalej rád citoval z The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok E-J, strana 271:

“… Ako prvá sila otca, stával sa ďalšou hlavou rodiny (klanu či kmeňa), a stelesňoval dušu a charakter spoločenskej skupiny, stávajúc sa zodpovedným za jej pokračovanie a blahobyt. Ako taký konal s istou autoritou, cítil väčšiu zodpovednosť (porovnaj Rúben; Gen. 37:22), a dostávalo sa mu preferenčného zaobchádzania (porovnaj Gen. 43:33). PRÁVOM PRVORODENÉHO mal nárok na rodinné požehnanie (porovnaj Gen. 27:1-4, 35-37) a dvojitú časť rodinného dedičstva.”

Z toho všetkého by sme mali vidieť, že existujú tri kľúčové pozície prvorodeného. Sú to v poradí:

(a) Hlava rodiny po smrti otca.

(b) Kňaz rodiny po smrti otca.

(c) Dvojitá časť dedičstva na udržanie rodiny pohromade a na zabezpečenie ich potrieb (predovšetkým matky, ak stale žije) po smrti otca.

Keďže už máme isté základné predstavy o fungovaní hebrejskej rodiny, pozrime san a Jakobovu rodinu a rozdelenie dedičstva. Rúben, Júdov prvorodený s Leou, bol v línii hlavy rodiny, kňaza rodiny a dvojitej časti dedičstva. Zvážte, čo tento človek stratil v pár momentoch nekontrolovanej túžby. Rúben mohol byť vládnucim kmeňom, z ktorého by pochádzal Vykupiteľ. Rúben mohol byť veľkňazom, ktorého úrad by zastávali jeho potomkovia. Len zvážte požehnania, ktoré prešli na Jozefa, so všetkým bohatstvom zeme, ktoré mohli byť taktiež Rúbenovo. Prečítajme si, čo Jakob o Rúbenovi povedal v Genesis 49:3-4:

“Ruben! Ty si môj prvorodený, ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti. Prvý si v hodnosti a prvý v moci! Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, lebo si vstúpil na lôžko svojho otca a zneuctil si ho na moje lôžko vystúpil!”

Tuná je príbeh Rúbenovho hriechu voči jeho otcovi, ako ho zaznamenáva “Záveť Rúbenova” v The Lost Books of The Bible and the Forgotten Books of Eden, strany 221-222: kapitola 1, verše 6-8, 37-40:

“6 A hľa, v tento deň volám Boha nebies za svedka voči vám, že nebudete kráčať v hriechoch mladosti a smilstva, v ktorom som prebýval a zneuctil lože môjho otca Jakoba. 7 A hovorím vám, že ma potrestal chorobou v mojich medrách na sedem mesiacov, a nebyť toho, že sa môj otec Jakob modlil za mňa k Pánovi, Pán by ma zničil. 8 Pretože som mal tridsať rokov, keď som vykonal zlú vec pred Pánom a sedem mesiacov som bol na smrť chorý. … 37 Pretože ak by som nevidel Bilhu kúpať sa na skrytom mieste, nepadol by som do tejto nečistoty. 38 Pretože majúc v mysli nahotu ženy, nemohol som spávať, až kým som nevykonal ohavnú vec. 39 Pretože keď Jakob, náš otec, šiel za svojím otcom Izákom, keď sme boli v Eberi, neďaleko Efratu v Betleheme, Bilha sa opila a zaspala nahá vo svojej komnate. 40 Idúc okolo a uvidiac jej nahotu, vykonal som zlú vec bez toho, aby to vedela, a zanechajúc ju v spánku, odišiel som.”

Jasne môžete vidieť, že Rúben bol úplne diskvalifikovaný pre pozície hlavy rodiny, kňaza a pre získanie požehnania. Bolo preto nutné ustanoviť na tieto pozície iných z Jakobových synov. Pozrime sa, ako sa tento proces vyvíjal, a ako bol pre pozíciu hlavy rodiny zvolený Júda. Všeobecne, akonáhle bol prvorodený diskvalifikovaný, pozícia prešla na druhého najstaršieho syna a tak ďalej. Keďže Rúben sa viac ako prvorodený nekvalifikoval, pozícia hlavy rodiny by preša na druhorodeného Ley, čiže Simeona. Pozrime sa teraz, čo o Simeonovi povedal Jakob. K nemu musíme pripojiť Leviho, keďže ich Jakob v prorokovaní o osudoch svojich detí považoval za rovnocenných. Prečítame si teraz Genesis 49:5-7:

“Simeon a Lévi sú praví bratia, ľstivosť a násilie sú ich zbrane, do ich kruhu moja duša nevkročí a k ich jednote sa moja sláva nepripojí! Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili. Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná aj ich hnev, lebo taký hrozný bol! V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.”

Z tohto môžete vidieť, že Jakob Simeona s Levim nepovažoval za vhodných kandidátov na dôležitú pozíciu hlavy rodiny. Jednoducho nemali chladnú hlavu, aby prijímali kvalifikované rozhodnutia v kritických časoch. Pre viac o Simeonovi, prečítajme si zo Závete Simeonovej, The Lost Books of The Bible and The Forgotten Books of Eden, strana 224, kapitola 1, verše 5, 7-15:

“5 Navyše, stal som sa veľmi silným; nezdráhal som sa pred ničím, ani som sa nebál. Pretože moje srdce bolo zatvrdené, moja pečeň nemenná a moje vnútornosti bez súcitu. … 7 Pretože v čase mojej mladosti som Jozefovi mnohé závidel, pretože ho môj otec nadovšetko miloval. 8 A v mysli som si zaumienil zničiť ho, pretože vládca klamstva vyslal ducha žiarlivosti a zaslepil moju myseľ, a tak som ho nepovažoval za brata,, neušetril som ani Jakoba, môjho otca. 9 No jeho Boh a Boh jeho otcov poslal svojho anjela a vyslobodil ho z mojich rúk. 10 Pretože keď som šiel do Šechemu, aby som priniesol masť pre stáda, a Rúben do Dotanu, kde boli naše potreby a všetky naše zásoby, Júdah, môj brat, ho predal Izmaelitom. 11 A keď Rúben o tom počul, veľmi sa trápil, lebo ho chcel navrátiť otcovi. 12 No po vypočutí si toho som bol veľmi nahnevaný na Júdu, že ho nechal odísť živého, a päť mesiacov som sa naňho hneval. 13 No Pán ma zadržiaval o odobral odo mňa moc mojich rúk, pretože moja pravá ruka mi uvädla na sedem dní. 14 A poznal som, deti moje, že sa mi to stalo kvôli Jozefovi, a oľutoval som a plakal, a hľadal Pána Boha, aby bola moja ruka uzdravená, a aby som sa mohol zdržiavať všetkej poškvrny a hnevu, a všetkého nerozumu. 15 Pretože som vedel, že som vymyslel zlú vec pred Pánom a Jakobom, mojim otcom, kvôli Jozefovi, môjmu bratovi, keďže som mu závidel.”

V ďalšej kapitole Závete Simeonovej sa nachádzajú tri pasáže hodné citátu, strana 225. kapitola 2, verše 4, 10, 13-15:

“4 Jozef bol dobrý človek, a mal v sebe Ducha Božieho, súcitný a milosrdný, neprechovával voči mne hnev, ale miloval ma rovnako ako ostatných bratov. … 10 Preto bol Jozef pôvabného vzhľadu, pretože v ňom neprebývala skazenosť; pretože tvár zjavuje trápenie ducha. … 13 Pretože som videl zapísané v zápisoch Enocha, že vaši synovia budú pošpinení smilstvom, a budú trápiť synov Leviho mečom. 14 Nebudú však schopní Levimu odolať, pretože on bude bojovať Pánov boj, a pokorí všetky vaše zástupy. 15 A budú malého počtu, rozdelení v Levim a Júdovi, a nebude jediného pre zvrchovanosť, ako to taktiež prorokoval náš otec vo svojom požehnaní.”

JÚDA ZÍSKAVA POŹEHNANIE HLAVY RODINY

V tomto bode tejto štúdie vieme, že Simeon je mimo obraz ako náhradník za Rúbena ako hlava rodiny, kňaz a pre dvojité požehnanie. Taktiež vieme, že je mimo Levi, prinajmenšom pokiaľ ide o vedúci kmeň. K Levimu sa dostaneme neskôr. Môžete vidieť, že tento príbeh sa komplikuje, no nakoniec bude mať zmysel. Hlavnou pointou je: Júda bol ďalší v poradí na pozíciu hlavy rodiny a mal všetky nutné predpoklady na túto pozíciu, preto mu v tomto ohľade  Jakob svoje požehnanie udelil. Máme teda vyriešenú otázku zvrchovanosti, no stále zostávajú pozície kňaza a dvojitého požehnania.

JOZEF ZÍSKAVA POŽEHNANIE

Myslím, že všeobecne sa v Izraelskej Identite chápe, že Jozefovi sa dostalo požehnania s dvojitou časťou dedičstva.. Ale prečo Jozef? – bol 11. synom Jakoba. Hoci bol Jakob jedenástym synom, bol prvorodeným Jákoba s Ráchel. Vieme, že Jakob miloval Ráchel viac než leu, takže by sa zdalo, že to bol dôvod, prečo dal Jakob požehnanie Jozefovi. Bolo by to z Jakobovej strany logické a správne, no myslím, že je v tom ešte čosi viac. Pozrime sa, čo všetko Jozef, ako výsledok obdržania požehnania, získal, Genesis 49:22-26:

“Ovocný stromček je Jozef ovocný stromček pri prameni, jeho ratoliestky prerastajú múr. I roztrpčovali ho, hádali sa s ním a napádali ho kušostrelci. No jeho luk je pevný a obratná je sila jeho rúk pre pomoc Mocného Jakubovho odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha, a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva požehnaniami nebies zhora, požehnaniami hlbín, čo ležia dolu, požehnaniami pŕs a lona. Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých, nech zostúpia na hlavu Jozefovi, na temä kniežaťa jeho bratov!”

Ďalšou pasážou, ktorá pomáha objasniť otázku získania požehnania Jozefom, sa nachádza v 1. Kronickej 5:1-2:

“Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného – lebo on bol prvorodený, ale keď poškvrnil lôžko svojho otca, dostalo sa prvorodenské právo synom Izraelovho syna Jozefa; no nepočítal sa za prvorodeného, lebo Júda ostal najmocnejší medzi svojimi bratmi a z neho pochádzajú kniežatá. Jozef mal iba prvorodenské práva.”

S PRÁVOM PRVORODENÉHO A DVOJNÁSOBNOU ČASŤOU DEDIČSTVA PRICHÁDZA ISTÁ ZODPOVEDNOSŤ!

To, že bol niekto prvorodený a bol hodný obdržať požehnanie dvojitej časti dedičstva neznamenalo, že toto dedičstvo bolo bez záväzku. S dvojitou časťou dedičstva súvisela istá zodpovednosť. Aby som vám to dokázal, budem citovať z Nelson’s New Illustrated Bible Dictionary autora Ronalda F. Youngblooda, strana 598:

“DEDIČSTVO … V starovekom Izraeli bol majetok zosnulej osoby zvyčajne rozdelený podľa zákona alebo kmeňového zvyku. Písomné závete sa používali zriedka. Skutočný a osobný majetok otca bol normálne rozdelený medzi jeho synov. Väčšia časť, zvyčajne, dvojnásobok, šiel najstaršiemu synovi, ktorý prevzal starostlivosť o matku a nevydaté sestry. Právo prvorodenému mohlo byť prvorodenému odopreté len pri vážnemu previneniu voči otcovi, ako v prípade Rúbena (Deuteronomium 21:15-17; 1- Kronická 5:1). Synovia konkubín normálne získavali dary osobného majetku. Ak nebolo žiadnych preživších synov, dedičstvo sa rozdelilo medzi dcéry. Dcéry sa však museli vydať v kmeni, inak svoje dedičstvo strácali. Ak muž zomrel bezdetný, jeho majetok získali jeho bratia alebo bratia jeho otca (Num. 27:9-11).”

Dôvod, prečo vravím, že Jozef získal požehnanie dvojitej časti dedičstva je ten, že prevzal na seba starostlivosť o celú rodinu, bratov, sestry, otcov, matky, spolu so synovcami a neterami, okrem svojej bezprostrednej osobnej zodpovednosti za svoju vlastnú ženu a dedi, a viac zodpovednosti už nemôžete mať!

Zatiaľčo sa Jozef staral o svoju rodinu, spomínate si, ako naňho bratia žiarlili a sprisahali sa, aby ho zabili? Spomínate si, ako ho predali do otroctva? Rád by som vám prečítal pár úryvkov zo Závete Jozefovej z The Lost Books of The Bible and The Forgotten Books of Eden, na ukážku pár ďalších trápení, ktoré musel Jozef podstúpiť, začnúc na strane 259, kapitola 1, verš 4:

“4 Videl som vo svojom živote závisť a smrť, neodbočil som však, ale vytrval v pravde Pánovej. 5 Títo moji bratia ma nenávideli, no Pán ma miloval: 6 Chceli ma zabiť, no Boh mojich otcov ma chránil. 7 Hodili ma do jamy, a Najvyšší ma opäť oslobodil. 8 Bol som predaný do otroctva a Pán všetkého ma učinil slobodným: 9 Bol som vzatý do zajatia, a Jeho silná ruka mi pomáhala. 10 Trápil ma hlad, a sám Pán ma kŕmil. 1I Bol som sám, a Boh ma utešoval. 12 Bol som chorý, a Pán ma navštevoval: 13 bol som vo väzení, a môj Boh mi prejavil priazeň; 14 v putách, a on ma oslobodil; 15 Obviňovaný, a on preukázal moju nevinu; 16 Ohováraný Egypťanmi, a On ma zachránil; 17 Moji spoluotroci mi závideli, a On ma vyvýšil. 18 A tento hlavný veliteľ faróna mi zveril svoj dom. 19 A zápasil som s nehanebnou ženou, nútiacou ma zhrešiť s ňou; no Boh Izraela, môjho otca, ma zachránil pred ohnivým plameňom. 20 Bol som vhodený do väzenia, zbitý, zosmiešňovaný, no Pán mi prisľúbil nájsť milosrdenstvo v zraku správcu väzenia. …”

Mučený egyptskou ženou

“25 Ako často mi egyptská žena hrozila smrťou! 26 Ako často ma vydala trestu, a potom zavolala späť a hrozila mi, a keď som nebol ochotný ju sprevádzať, povedala mi: 27 Budeš mojím pánom, a všetkého v mojom dome, ak sa mi venuješ, a budeš ako náš pán. … 31 A hneď som volal na Pána, a plakal som kvôli egyptskej žene z Memfis, pretože neúnavne ma trápila, taktiež v noci ku mne prichádzala pod zámienkou návštevy. … 33 A istý čas so mnou zaobchádzala ako so synom, hoci som vedel, že to tak nie je, no neskôr sa ma snažila zatiahnuť do cudzoložstva. … 44 A inokedy mi povedala: Ak nechces spáchať cudzoložstvo, otrávim svojho manžela a vezmem si ťa za muža. … 49 A neskôr mi poslala očarované jedlo. 50 A keď mi ho eunuch priniesol, vzhliadol som a uvidel strašného muža, podávajúc mi s jedlom meč, a uvedomil som si, že jej plánom bolo podviesť ma. … 62 Potom, vo vhodnej príležitosti, pribehla ku mne, keď jej manžel nebol doma, a povedala mi: Obesím sa alebo skočím z útesu, ak nebudeš so mnou ležať. … 70 Nakoniec, uchopila moj odev, násilím sa snažiac ma donútiť mať s ňou styk. 71 Keď som videl, že vo svojom šialenstve pevne drží môj odev, nechal som ho, a utiekol nahý. 72 A pevne držiac odev, obvinila ma falošne, a keď sa jej manžel vrátil, uvrhol ma do väzenia vo svojom dome; a ráno ma zbičoval a poslal do faraónovho väzenia. … 74 A často za mnou posielala, hovoriac: Podvoľ sa mojej túžbe, a ja ťa uvoľním z pút, a oslobodím ťa z temnoty. … 80 Pretože keď som bol v jej dome, zvykla mať obnažené ruky, a hruď a nohy, aby som s ňou ležal, pretože bola veľmi krásna, bohato krášlená, aby ma zviedla.”

Jozef odmieta zahanbiť svojich bratov

Kapitola 2, v. 5: “Moji bratia vedeli, ako ma otec miloval, a predsa som sa vo svojej mysli nepovýšil, aj keď som bol dieťa, v srdci som mal strach pred Pánom, pretože som vedel, že všetky veci uplynú. 6 A nepovstal som proti nim so zlým úmyslom, ale ctil som svojich bratov; a z úcty k nim, aj keď som bol predaný, nepovedal som Izmaelitom, že som synom Jakoba, muža vznešeného a mocného. … 9 A keď som s Izmaelitmi došiel do Indocolpitae, spýtali sa ma, hovoriac: Si otrok? A ja som povedal, že som otrok narodený v domácnosti, aby som svojich bratov nezahanbil. 11 A najstarší z nich mi povedal: Nie si otrok, pretože I tvoj vzhľad o tom svedčí. 12 No povedal som, že som bol ich otrokom. … 43 A po štyridsiatich dvoch dňoch prišli Izmaeliti, pretože sa dozvedeli, že Jakob, môj otec, veľmi kvôli mne smútil. 44 A prišli a povedali mi: Ako to, že si hovoril, že si otrok? A hľa, dozvedeli sme sa, že si syn mocného muža v krajine Kanaanu, a tvoj otec stále žiali za tebou vo vrecovine a popole. 45 Keď som to počul, moje vnútornosti sa vo mne pohli a srdce zmäklo, a chcel som plakať, no kontroloval som sa, aby som svojich bratov nezahanbil. …”

Predanie Jozefa a jeho nepomstenie sa bratom

“53 A okamžite poslala eunucha k Izmaelitom, a požiadala, aby ma predali. 54 No keďže eunuch nesúhlasil s kúpou za ich cenu, vrátil sa, a oznámil svojej pani, že za svojho otroka požadovali vysokú cenu. 55 A ona poslala iného eunucha, povediac: Aj keby požadovali dve míny, daj im, nešetri zlatom; len kúp chlapca a priveď ho ku mne. 56 Eunuch teda šiel a dal im osemdesiat kúskov zlata, a získal ma; no egyptskej žene povedal: Dal som sto. 57 A hoci som to vedel, mlčal som, aby nebol eunuch zahanbený. 58 Vidíte, deti moje, aké veľké veci som vytrpel, aby som svojich bratov nezahanbil. … 61 A keď moji bratia prišli do Egypta, dozvedeli sa, že som im vrátil ich peniaze, a nekarhal som ich, a utešoval som ich. 62 A po smrti Jakoba, môjho otca, miloval som ich ešte viac, a všetko, čo prikázal, som im učinil. 63 A dbal som, aby neboli ani najmenej trápení, a všetko, čo bolo v mojej ruke, som im dal. 64 A ich deti boli mojimi deťmi, a moje deti ich sluhami; a ich život bol mojím životom, a všetko ich utrpenie bolo mojím utrpením a všetky ich choroby boli mojimi potiažami. 65 Moja zem bola ich zemou, a ich rada radou mojou. 66 A nevyvyšoval som sa medzi nimi v arogancii, kvôli mojej svetskej sláve, ale bol som medzi nimi ako najposlednejší.”

Po Jakobovej smrti si Jozefovi bratia mysleli, že snáď sa im bude chcieť Jozef pomstiť za všetko, čo mu spôsobili. Koniec  koncov, po smrti Jakoba nebolo viac otcovho vplyvu na rodinu. Bratia vedeli, že ak má Jozef voči nim nejakú zlosť, teraz nastal čas, aby ju prejavil. Bratia vedeli, čo ich právom čaká. Na pochopenie tohto si prečítajme Genesis 50:15-21:

“Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: “Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?” Preto odkázali Jozefovi: “Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: “Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!” Keď mu to hovorili; Jozef plakal. Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: “Pozri, sme tvojimi sluhami!” Jozef im však povedal: “Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?! Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom. Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!” Tak ich tešil a milo sa im prihováral.”

V tomto bode môžeme porozumieť tomu, že pozícia hlavy rodiny prešla na Júdu a požehnanie na Jozefa. Teraz musíme preskúmať, čo sa stalo s kňazstvom. Som si istý, že väčšina z vás vie, že kňazstvo získal Levi, ale pozrime sa, ako k tomu došlo. Spomínate si, že o Levim povedal Jakob v Genesis 49:7: V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli“? Toto proroctvo bolo naplnené presne tak, ako bolo vyrieknuté, s kmeňom Levi. Pretože v Záveti Leviho v The Lost Books of The Bible and The Forgotten Books of Eden, nachádzame viac informácií než v Biblii, budem z neho citovať úryvky, začínajúc na strane 226, kapitola 1, verš 5:

“5 A bol som mladý, okolo dvadsiatich rokov veku, keď som bol so Simeonom. A vykonal som pomstu voči Hamoru, kvôli našej sestre Díne. 6 A keď som pásol stáda v Abel-Maul, duch porozumenia Pána prišiel ku mne, a videl som všetkých ľudí, kaziacich svoje cesty, a to, že nespravodlivosť si buduje pre seba múry, a nezákonnosť zasadla na veže. 7 A trápil som sa kvôli rase synov ľudí, a modlil sa k Pánovi, aby som bol zachránený. 8 Nato padol na mňa spánok, a videl som vysokú horu, a bol som na nej. 9 A hľa, nebesá boli otvorené, a anjel Pánov mi povedal, vstúp. 10 A vstúpil som do prvého neba, a videl som veľký záves. 11 A ďalej som videl druhé nebo, jasnejšie a krajšie, pretože v ňom bolo nesmierne svetlo. 12 A povedal som anjelovi, Prečo je tomu tak? A anjel mi povedal: Nečuduj sa nad tým, pretože uvidíš ďalšie nebo, oveľa krajšie a neporovnateľné. 13 A keď doň vystúpiš, budeš stáť blízko Pána, a budeš mu slúžiť a oznamovať Jeho tajomstvá ľuďom a hlásať, že vykúpi Izrael. 14 A skrze teba a Júdu sa Pán objaví medzi ľuďmi, zachraňujúcekaždú rasu ľudí (Výraz ‘rasa’ v zmysle ľudí sa v Písme nenachádza – malo by byť ‘každý Adamov národ‘) 15 A tvoj život bude z časti Pánovej, a On bude tvojim poľom a vinicou, a plodmi, zlatom a striebrom. 16 Tuná, teda, čo sa týka nebies, tebe ukázaných. 17 Najnižšie sa ti zdá preto pochmúrne, lebo obsahuje všetky nespravodlivé skutky ľudí. 18 A je v ňom oheň, a ľad, pripravený pre den súdu v spravodlivom súde Božom, pretože v ňom je všetka odplata pre ľudí. 19 A v druhom sú zástupy armád, ktoré sú posvätené pre deň súdu, aby vykonali pomstu nad duchmi klamstva a Beliarom (Satanom). Kapitola 2, v. 5 Svetlo poznania bude zažnuté v Jakobovi, a bude ako slnko pre celé potomstvo Izraela. A tebe bude dané požehnanie, a tvojmu potomstvu, až kým Pán nenavštívi všetky (izraelské) národy vo svojej milosti naveky. 7 A preto ti bola daná rada a porozumenie, aby si mohol poučovať o tom svojich synov;… 10 A povedal mi: Levi, dal som ti požehnania kňazstva dokiaľ neprídem a nebudem prebývať uprostred Izraela. 11 A anjel ma zniesol späť na zem, a dal mi štít a meč, a povedal mi: Vykonaj pomstu nad Šechemom, kvôli Díne, tvojej sestre,  ja budem s tebou, lebo ma Pán poslal.”

Mali by ste si povšimnúť, že to vytvára úplne iný obraz toho, k čomu došlo v Šecheme, než aký ste mohli počuť predtým. Premýšľam, či Levi vôbec niekedy povedal Jakobovi o svojom videní a príkaze anjela vykonať pomstu voči Šechemu? Treba povedať, že v tomto príbehu je oveľa viac, než zvyčajné zdroje uvádzajú. V 49. kapitole Genesis si všimnete, že Jakob zvolil náhradu za hlavu rodiny a požehnanie, no nikdy nenahradil kňazstvo! Jahveh si na kňazstvo zvolil Leviho, a tento príbeh sa nachádza v Záveti Leviho. Pokračujme teda v kapitole 2:

“12 A zničil som v tom čase synov Hamora, ako je zapísané v nebeských doskách. 13 A povedal som mu: Prosím Ťa, ó, Pane, povedz mi svoje meno, aby som na Teba mohol volať v dni súženia. 14 A on povedal: Som anjel, ktorý prosí za národ Izraela, aby nebol úplne zničený, pretože naň útočí každý zlý duch. 15 A potom som sa prebudil a požehnal Najvyššieho, a anjela, ktorý sa prihovára za národ Izraela a všetkých spravodlivých.”

Pozrime sa teraz na to, čo títo Chivejci (predkovia dnešných “Židov”) zamýšľali so ženami tejto hebrejskej rasy, z ktorej pochádzal Jakob! A Židia to stále našim ženam činia! Pokračujúc v kapitole 3, verš 6:

“6 Ale videl som, že rozsudok Boží bol pre zlo Šechemu; pretože chceli Sáre a Rebeke učiniť to, čo učinili Díne, našej sestre, no Pán im v tom zabránil. 7 A prenasledovali Abraháma, nášho otca, keď bol cudzincom, a sužovali jeho stáda, keď vyvádzali mladé; a s Eblaenom, ktorý sa narodil vo svojom dome, hanebne  zaobchádzali. 8 A činili tak všetkým cudzincom, berúc im násilím ženy a ich vyháňajúc. 9 No hnev Pánov prišiel na nich do najvyššej miery. 10 A svojmu otcovi, Jakobovi, som povedal: Tebou Pán spustoší Kanaáncov a dá ich zem Tebe a Tvojmu potomstvu, 11 Od toho dňa bude Šechem nazývaný mestom bláznov, pretože tak, ako sa človek vysmieva bláznovi, tak sme sa im vysmiali. 12 Pretože oni spôsobili v Izraeli šialenstvo zneuctením mojej sestry. A odišli sme sa prišli do Betelu.”

Evidentne títo Chivejci boli príbuzní ľudí, na ktorých Abrahám a Izák narazili, keď putovali do Egypta, aby sa vyhli hladomoru, ktorý počas svojho života obaja zažili, Genesis 12:10-20 a Genesis 26:1-11, a v oboch prípadoch sa títo ľudia snažili zneuctiť Sáru a Rebeku tak, ako tento neskorší Chivejec učinil Díne. Pozrime sa teraz, ako sám Jahveh učinil Leviho kňazom Izraela. Pokračujúc vo verši 14:

“14 a videl som sedem mužov v bielych rúchach hovoriť mi: Vstaň, vezmi si na seba rúcho kňazstva a korunu spravodlivosti, a náprsný pancier pochopenia a odev pravdy, a brnenie viery, a turban hlavy, a efod proroctva. 15 a postupne tieto veci prinášali, odeli ma do nich a povedali mi: Odteraz budeš kňazom Pána, ty a tvoje potomstvo po tebe. 16 A prvý ma pomazal posvätným olejom, a dal mi palicu rozsudku. 17 Druhý ma omyl čistou vodou, a nakŕmil ma chlebom a vínom, tými najsvätejšími vecami a obliekol ma do svätej a slávnej róby. 18 Tretí ma odel plátnom ako efod. 19 Štvrtý ma opásal purpurovým opaskom. 20 Piaty mi dal vetvičku olív (symbol Izraela). 21 Šiesty mi na hlavu položil korunu. 22 Siedmy mi na hlavu položil diadém kňazstva, moje ruky  naplnil kadidlom, aby som mohol slúžiť ako kňaz Pánu Bohu. 23 A povedali mi: Levi, tvoje potomstvo bude rozdelené do troch úradov na znak slávy Božej, ktorá má prísť.”

Záveť Leviho nakoniec vysvetľuje, ako bol Levi potvrdený v úrade kňaza. Budeme čítať kapitolu 3, verše 31-34:

“31 A po dvoch dňoch sme ja a Júda šli s naším otcom Jakobom za Izákom, otcom nášho otca. 32 A otec môjho otca ma požehnal podľa všetkých slov vidín, ktoré som videl. A do Betelu s nami nešiel. 33 A keď sme prišli do Betelu, môj otec videl vidinu, týkajúcu sa mňa, aby som bol ich kňazom Bohu. 34 A zavčas rána vstal a skrze mňa splatil desiatky Bohu. A tak sme prišli do Hebronu, aby sme tam prebývali.”

Neviem, ako jasnejšie by to mohlo byť, než to, že Jakob svoje desiatky platil skrze Leviho. To dokazuje, že otázka Leviho ako kňaza bola vyriešená dávno pred Genesis 49. Príbeh Tamar taktiež dokazuje, že Júda mal pečatný prsteň, náhrdelník a palicu (symboly vlády svojho kmeňa) dávno pred Genesis 49. A som si istý, že dávno pred Genesis 49 bola taktiež rozriešená I otázka dvojitého požehnania Jozefa. Zo Závete Leviho chcem citovať ešte jednu pasáž, kapitola 3, verše 37-38:

“37 A každý deň ma poučoval, a bol kvôli mne pred Pánom zaneprázdnený, a povedal mi: Vystríhaj sa ducha smilstva; pretože bude pokračovať a v tvojom potomstve znečistí sväté miesto. 38 Vezmi si pre seba ženu bez poškvrny či znečistenia, kým si mladý, a nie z  rasy (nepríbuzných) cudzích národov.”

Ako som uviedol predtým, výraz “rasa/race” ako skupina ľudí sa v Starej ani Novej Zmluve nenachádza. Ak nazriete do Wilson’s Old Testament Word Studies od Williama Wilsona (ktorý uvádza anglické výrazy pre hebrejské výrazy), strana 337, nachádzame iba dva odkazy na výraz “race”, s významom “cesta” a “beh”. A v An Expository Dictionary Of The New Testament Words od W. E. Vinea (ktorý uvádza anglické výrazy pre grécke slová), strana 244, výraz “race” znamená “súťaž” alebo “bežecká trasa”. Pre “race” (kindred, druh), uvádza “kind” (druh). Výraz “race” v angličtine môže byť použitý na označenie ľudí rôznych etnických skupín, preto je vhodné v angličtine uviesť “rasa Adamova” (race of Adam).

[Revízna poznámka z 9. februára 2001: Výskum, ktorý som ohľadom výrazu “rasa” vykonal, je správny. Hoci sa výraz “rasa” v Starej či Novej Zmluve neobjavuje, nachádzajú sa tam iné výrazy, s týmto významom, a ktoré by mali byť takto prekladané. Dobrými príkladmi sú 1. Petra 2:9 a Izaiáš 49:6. Takmer tri roky po napísaní tohto textu som bol s týmto konfrontovaný. Pozrel som do The American Heritage Dictionary, čo je slovník, sledujúci takmer všetky európske jazyky späť k indo-európskej jazykovej rodine. Pod výrazom “rasa”, #1, sa uvádza “francúzsky, skupina ľudí, generácia, azda z latinského ratio, zúčtovanie, účet. Pozri ratio.” … “Ratio: Vzťah v stupni alebo počte medzi dvoma podobnými vecami, pomer.” Zdá sa, že výraz “rasa” by mohol mať význam porovnania. Ak by to bola pravda, výraz “rasa” by mohol byť odvodeninou z latinského “ratio” s významom “pomer”. Každopádne znejú podobne.]

PREKLAD KRÁĽA JAKUBA (KJV) O LEVIM

V Starej Zmluve Prekladu kráľa Jakuba (KJV) sa o levítskom kňazstve nespomína nič až do doby, kedy sa levítskemu otcovi a matke narodil Mojžiš, Exodus 2:1-2. Zdá sa, že Amram si vzal za ženu Jochebed, sestru svojho otca, a tá mu porodila Árona a Mojžiša, Exodus 6:20. O potomkoch Leviho ako levítskom kňazstvo sa nič viac nehovorí až do Numeri 3:6-13:

“Priveď kmeň Léviho a postav ho pred Árona, aby mu pomáhali! Oni sa budú starať o to, čo bude potrebovať on a celá pospolitosť pri stánku zjavenia, keď bude treba konať službu stánku. Postarajú sa o všetko zariadenie stánku zjavenia, aj o to, čo budú potrebovať synovia Izraela, keď budú preukazovať službu stánku. Levitov prenechaj Áronovi a jeho synom! Nech mu ich synovia Izraela ponechajú celkom! Árona a jeho synov poveríš kňazskou službou. Kto sa však – nepovolaný – priblíži, musí zomrieť.” Pán hovoril Mojžišovi: “Ja som si vzal levitov spomedzi Izraelových synov namiesto všetkých prvorodených, čo u synov Izraela otvárajú materský život, aby leviti boli moji. Lebo každý prvorodený je môj. V deň, keď som pobil prvorodených v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené v Izraeli, či je to človek alebo dobytok. Moji sú, ja som Pán!”

Numeri 3:12 taktiež potvrdzuje, spolu so Záveťami dvanástich patriarchov z Lost Books of The Bible and The Forgotten Books of Eden, že Leviti boli zvolení miesto prvorodeného – ktorým bol Rúben. KJV to takto neuvádza, ale z istého dôvodu. Ak by sa Rúben sám nediskvalifikoval, jeho potomkovia by zastávali pozíciu kňazstva namiesto Leviho. To neznamená, že prvorodení z každej rodiny nie sú vládcami, kňazmi a zodpovednými za starostlivosť o svoju ovdovenú matku či nezosobášené sestry, ak sú toho schopní. Prvorodený stale v súlade s Jahveho Zákonom získava dvojitú časť dedičstva.