Watchman’s Teaching Letter #007

Kto je tento patriarcha, Júda? časť 7.

(Ospravedlnenie: táto časť nedopatrením vypadla v poradí umiestňovania, preto ju zverejňujeme teraz. admin)

V poslednej časti som ukázal, ako sa aškenázski a sefardskí Židia posledných 1275 rokov – od konverzie kráľa Bulana v roku 740 A.D. – miešali, a šírili tak medzi sebou Kainovu krv. Neexistuje nič také, ako dobrý Žid. Spomeňte si, že v časti 4. som uviedol, že Júda sa stal požehnaním I kliatbou. V tejto časti budeme rozoberať, ako sa Júda stal kliatbou.

JÚDA SA STÁVA KLIATBOU

Ak ste nečítali časti 2. a 3. spolu s mojou publikáciou “Research Papers Proving Two-Seedline Seduction Of Eve”, odporúčam vám, aby ste tak učinili, keďže vám to pomôže porozumieť tejto lekcii, ktorej teraz budeme študovať. V lekciách 2. a 3. sme rozoberali Júdov osobný rodinný život a stanovili nasledovné:

• Júda bol zvedený kanaánskou ženou, Batšuou, oženil sa s ňou a mal s ňou troch miešancov, Era, Onana a Šelacha.

• Júda získava Tamar, (čistej adamickej krvi) z domu Šema, pre Era, no ten ejakuluje na zem, namiesto naplnenia manželstva, a Jahveh ho zabíja.

• Júda dáva Tamar Onanovi ako levirát za Era, no ten koná ako jeho brat, a Jahveh ho taktiež zabíja.

• Júda prisľúbi Tamar svojmu tretiemu synovi, Šelachovi, až dosiahne vek na oženenie sa, a posiela Tamar do jej rodičovského domu.

• Šelach dosahuje vek dospelosti, no jeho matka, Batšua, ho ožení s kanaanskou ženou, čo znamená zrušenie dohody s Tamar, krátko na to Batšua zomiera.

• Tamar ako stále panna a Júda ako vhodný vdovec, Tamar sa rozhodne pre odvážny plán zadovážiť od Júdu potomstvo v naplnení dohody, predstierajúc, že je obyčajná prostitútka, zo spojenia Júdu a Tamar sa narodili dvojčatá Fares a Zerach.

Vieme, čo sa stalo s Erom a Onanom, ale čo sa stalo so Šelachom? To je topik dnešnej lekcie, pretože so Šelachom sa Júda stal kliatbou. Miešanec Šelach a jeho kanaanski potomkovia boli veľmi prominentnou rodinou žijúcou medzi Izraelitmi, a je veľmi dôležité pochopiť, čo sa s ním a jeho potomkami stalo. Dokonca ani najlepší biblickí študenti nikdy nezistili, čo sa stalo s tou rodinou. Po tejto lekcii budete medzi nemnohími, ktorí budú tento širší rozsah potomkov Šelacha poznať.

V Genesis 38:5, 11, 14, a 26 sa dozvedáme o Šelachovom narodení, Júdovom sľube Tamar zosobášiť ju so Šelachom, plán Tamar vyhnúť sa mu a o voľbe Júdu za manžela miesto Šelacha; a Júdovo uznanie svojho porušeného sľubu dať Šelacha Tamar. Poďme si tieto štyri pasáže prečítať:

“5 Nato ešte raz počala a zasa porodila syna, ktorého nazvala Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe. “

“11 Potom Júda povedal svojej neveste Tamare: “Bývaj ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Sela!” Myslel si totiž, že by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.

“14 Ona odložila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom a zahalená si sadla pri vchode do Enaimu, ktorý je na ceste do Tamny, lebo videla, že ju nedali za ženu Selovi, hoci už dorástol. “

“26 Júda sa k veciam priznal a povedal: “Ona je spravodlivejšia ako ja. Veď prečo som ju nedal svojmu synovi Selovi!?” No viac nemal s ňou nič. “

Ďalší odkaz v Biblii ohľadom Šelacha sa nachádza v Genesis 46:12 a znie takto:

“12 Júdovi synovia: Her, Onan, Sela (Šelach), Fárez a Zara. Her a Onan však zomreli v krajine Kanaán. Fárezovi synovia boli: Hesron a Chamul. “

V ďalšej pasáži, ktorú posúdime, nachádzame jemnú obmenu (alebo deformáciu) v menách Šelachových potomkov. Postupujúc ďalej v tejto štúdii objavíme niekoľkok variácií (deformácií) mien potomkov Šelacha. Prečítame si teraz Numbers 26:20-21:

“20 Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov. 21 Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov. “

Mali by sme si obzvlášť povšimnúť poradie, v ktorom sú Júdovi synovia spomenutí. Je to dôležité, lebo to predstavuje problém. Poradie, v akom sa Júdove detinarodili, bolo: (1) Er, (2) Onan, (3) Šelach, (4) Fares a (5) Zerach. Vieme, že Jahveh zabil Era a Onana, ponechajúc Šelacha ako ďalšieho v poradí na právo prvorodeného a taktiež ako manžela Tamar. No Šelach bol úplne vynechaný a za prvorodeného bol považovaný Fares. Z tohto dôvodu si dala pôrodná baba záležať, aby označila prvorodeného z dvojčiat. No ako v prípade Rúbena, keď bol ako prvorodený Jakoba a Ley diskvalifikovaný, táto pocta prešla na prvorodeného Jakoba a Ráchel, čiže Jozefa. Evidentne, keď je v hre ďalšia žena, a pôvodný prvorodený je mŕtvy alebo diskvalifikovaný, pocta prvorodeného prešla na prvorodeného z druhého zväzku. Spomeniete sin a Izmaela, Abrahámovho prvorodeného, no keď Sára porodila Izáka, za prvorodeného bol pokladaný on. Vo všetkých mojich komentároch som našiel iba jeden, týkajúci sa tohto verša, o ktorom si myslím, že nie je celkom presný, no napriek tomu ho použijem, nachádza sa v A Commentary On The Holy Bible by Matthew Poole, zväzok 1, strana 320:

Synovia Faresa, hoci boli Júdovými vnukmi, sú tu spomínaní medzi jeho synmi, pretože boli umiestnení na miesto Era a Onana, ktorí zomreli.”

Môže to byť pravda, no skôr by som veril, že Fares jednoducho nahradil Era. Je však zaujímavé, potom, čo sú tri rodiny Júdu spomenuté vo svojom poradí, spomínajú sa iba Faresovi potomkovia. Povedal by som, že je to kvôli tomu, že Faresovi potomkovia boli v kráľovskej línii, a z tohto dôvodu sú v tejto pasáži spomenutí. Prejdúc k 1. Kronickej 2:3-5 nachádzame Šelachovo meno spomenuté na začiatku dlhej kapitoly, verše 3 až 55. V tejto genealógii Júdu sa začína zlým začiatkom u Šelacha a končí zlým koncom s Kenitmi vo verši 55. Všetko medzi tým je čistá Júdova línia.. Keďže som sa Kenitom (potomkom Kaina) venoval vo svojich iných štúdiách, nebudem sa touto témou tuna zaoberať, aj keď sú Keniti veľmi dôležitou témou, ktorú by mali všetci v Identite chápať.. Teraz použijeme iba verše 3 a 4:

“3 Júdovi synovia: Her, Onan a Sela. Títo traja sa mu narodili z dcéry Sueho, Kanaánčanky. Júdov prvorodený Her bol zlý v Pánových očiach, preto ho usmrtil. 4 Tamar však, Júdova nevesta, porodila mu Fáresa a Zaru. Všetkých Júdových synov bolo päť.”

Teraz prichádzame k veľmi zaujímavej pasáži týkajúcej sa Šelacha.Tejto pasáži venujem viac ako zvyčajný rozsah komentára. Táto pasáž otvára tému Šelacha a uvedie perspektívu, akí ľudia on a jeho potomkovia boli a aký bol ich životný štýl. Pred akýmkoľvek komentárom si najprv túto pasáž, 1. Kronickú 4:21-23, prečítame:

“21 Synovia Júdovho syna Selu: Lechov otec Her, Maresov otec Laáda a rody domu výrobcov plátna v Bet-Asbe, 22 potom Jokim, mužovia z Kozeby, Joas a Saraf, ktorí boli pánmi v Moabsku a vrátili sa do Lahemu. To sú dávne veci. 23 To sú hrnčiari, obyvatelia Netaimu a Gedery. Bývali u kráľa v jeho dielňach. “

Všimnete si, že Šelach a jeho domácnosť boli známi ako výrobcovia vynikajúceho plátna a boli taktiež hrnčiarmi. Teraz by som chcel ohľadom Šelacha zacitovať z malej brožúrky nazvanej “David’s Greater Son”, autora Howarda B. Randa, strana 6:

“Zo Zerachovej línie teda pochádzali predchodcovia milétskej civilizácie, založenej na pobreží Stredozemného mora. Avšak ako potomkovia Júdu neboli Židmi (v zmysle, v akom dnes Židov vnímame). Potomkovia Šelacha, ktorí vyrábali kvalitné plátno (1. Kronická 4:21), opustili zvyšok Izraela krátko po Exode a než Izrael vstúpil do Zasľúbenej zeme, pridali sa k svojim bratom zerachovskej línie v ich putovaní na západ. Stali sa predkami výrobcov plátna v Írsku.”

Skúmal som toto Randovo tvrdenie ohľadom Šelacha a jeho potomkov putujúcich do Írska so Zerachovou líniou. Rand predpokladal, že vzhľadom na to, že je Šelach a jeho potomkovia spomínaní v 1. Kronickej 4:21 ako známi pre kvalitné plátno, a kvôli tomu, že sa Íri neskôr stali známymi pre svoje plátno, musí byť medzi nimi nejaká spojitosť. Diela Howarda B. Randa mám vo veľkej úcte, no neverím všetkému, čo učí. Verím, že toto je jedno z miest, kde Rand pochybil. Myslím, že mám vo svojej knižnici všetko, čo Howard B. Rand kedy vydal, a veľmi si jeho dielo vážim. Ab som vám ukázal, prečo si myslím, že sa Rand v tomto prípade mýli, budem citovať z The World Book Encyclopedia, zväzok 12, strana 294:

“Moderné používanie plátna začali v Európe v 17. storočí. Zruční flámski a francúzski remeselníci, ktorí opustili svoje krajiny pred náboženským prenasledovaním, pomohli rozvinúť tkanie plátna v Anglicku, Holandsku a Nemecku. Plátno z Francúzska, Belgicka a Írska sa stalo známym po celom svete.”

Tu to mate. Írsko sa výrobe plátna naučilo od Flámov, v nepriamom dôsledku náboženského prenasledovania. Vidíte, ako nebezpečné je predpokladať, niečo take, ako predpokladal Rand? Zjavne niet žiadnej spojitosti medzi plátenníckym podnikaním Šelachovej rodiny v Palestíne a neskôr v Írsku. Aj keď sa v Írsku nejakí Šelachovci nachádzať mohli, nevidel som zatiaľ o tom žiadne historické dôkazy. Ak o nich budem vedieť, napíšem o tom.. V tejto lekcii však nájdeme niektoré miesta, kam putovali. Začneme s Matthew Henry’s Commentary, zväzok 2, strany 846-847. Matthew Henry to neuvádza celkom presne, no poslúži ako všeobecný prehľad toho, o čom vlastne 1. Kronická 4:21-23 je. Ako budem citovať z rôznych zdrojov, každý z nich prispeje malými kúskami dôkazu pre vyčistenie celkového obrazu. Každý zdroj zároveň prezentuje isté množstvo chýb, ktoré budeme musieť prehliadnuť:

“O tomto sa uvádza, že je otcom tých, ktorí tkajú skvelé plátno, v.21. To je v ich genealógii vsunuté ako pocta, že boli najlepší tkáči v kráľovstve, a svoje deti po generácie vychovávali v tomto remesle, neunúvajúc sa vychovávať z nich gentlemanov. Tento Laáda je uvedený ako otec výrobcov plátna, tak, ako je pred potopou Júbal uvedený ako otec hudobníkov a Jabal otec pastierov, atď. Jeho potomstvo obývalo mesto Maresa, výrobňu vláken, z ktorých sa vyrábalo plátno, do ktorého sa odievali ich králi a kňazi. … Táto ďalšia rodina mala svoje dŕžavu v Moabe, no teraz slúžili v Babylone, v. 22, 23. … Medzi dávnymi záležitosťami sa objavilo, že mali svoju dŕžavu v Moabe. Pravdepodobne v dobe Dávida, keď bola krajina dobytá, sa tam premiestnili, a dostali sa na mocenské pozície, ktoré po niekoľko generácií zastávali, no to bolo veľmi dávno. … Ich potomstvo boli dnes hrnčiari a záhradníci, ako sa predpokladalo v Babylone, kde prebývali s kráľom pre svoju prácu, ich remeslo im zabezpečilo dobré živobytie, a preto sa nestarali o návrat so svojimi bratmi do ich vlastnej krajiny po skončení zajatia. Tí, ktorí teraz mali svoju dŕžavu nevedia, na čo sa zmenší ich potomstvo, ani to, s akým zamestnaním sa budú musieť uspokojiť. No tí, ktorí radšej prebývali medzi stromami a ostňami, než aby sa vrátili s ťažkosťami do Kanaanu, neboli hodní mena Izraelitov.”

Ďalšia nami použitá referencia objasní tento príbeh potomkov Šelacha o čosi viac.. Podá nám hlbší pohľad na povolania, ktorým sa venovali. Taktiež nám poskytne predstavu, do akej geografickej locality migrovali. Táto referencia sa nachádza v Adam Clarke’s Commentary on the Bible, strana 386:

“23. To sú hrnčiari. Boli pravdepodobne výrobcami tehál; snáď taktiež hrnčiarmi, ktorí prebývali v nížinách, a pretvárali hlinu na nádoby a tehly, ktoré boli vykopávané v hraniciach kráľovských dŕžav.”

Pre ďalšiu referenciu použijeme The Wycliffe Bible Commentary, strana 372. Z tohto komentára zistíme, že máme problem s prekladom slov “stromy a ostne”:

“23. Hebrejské výrazy pre stromy a ostne sa skôr majú brať ako názvy lokalít: Netaim a Gederah. To sú hrnčiari … prebývali s kráľom. Archaeológia demonštrovala existenciu dedičných cechov hrnčiarov počas rozdeleného kráľovstva (930-586 pred Kristom), s kráľovskou záštitou, a používanie zvyčajných pečatidiel na nádobách z generácie na generáciu (R. A. Stewart Macalister, Palestine Exploration Fund Quarterly Statement (júl a október, 1905), s. 244, 245, 328, 329).”

Z toho môžeme vidieť, že skutočne zanechávali svoje značky všade tam, kam putovali. Vytvárali rodinné cechy a iných do remesla nepripúšťali. Dnes by sme ich nazývali uzavretou korporáciou. Taktiež z tohto môžeme vidieť, že sa rastlinám a živým plotom nevenovali, keďže ide zjavne o nesprávny preklad výrazov, označujúcich geografické lokality. S kliatbou Kaina na sebe, stormy a kríky by pri ich starostlivosti iba zvädli. Ak mate obľúbené kvety, nežiadajte Žida, aby ich počas vašej neprítomnosti zalieval, lebo keď sa vrátite, budú zvädnuté! Z Jamieson, Fausset & Brown, strana 295, získavame k tejto pasáži nasledujúci komentár:

“21-23. POTOMSTVO ŠELACHA. 21. Laáda … otec … rodu tých, ktorí tkali plátno – Tuná je opäť ďalší sprievodný dôkaz, že v ranných dobách isté remeslá vykonávali medzi Hebrejmi určité rodiny zjavne v dedičnej postupnosti. Ich znalosť umenia tkania bola s najväčšou pravdepodobnosťou získaná z Egypta, kde povinnosť rodín zachovávať remeslá svojich predkov bola požadovaným záväzkom, kým v Izraeli, ako aj v mnohých častiach dnešnej Ázie, bola táto povinnosť dobrovoľná, aj keď bežná. 22, 23. boli pánmi v Moabsku a Jašubi-lehem – ‘To sú dávne veci’ sa zdá zvláštnym podaním vlastného mena, a okrem toho, vyvoláva doje, že nemá žiadnu spojitosť so záznamo. Navrhuje sa nasledujúci vylepšený preklad: Putovali v Moabe, no vrátili sa do Betlehema a Adaberim-athekim. Títo sú obyvatelia Netaim a Gedery [a] boli hrnčiarmi zamestnanými kráľom pre jeho vlastné dielo.’ Gedera alebo Gederot a Netaim patrili kmeňu Júdu, a nachádzali sa na juhozápadnej hranici územia Filištíncov (Joz. 15:36; 2. Kron. 28:18).”

Revised Standard Version a The James Moffatt Bible pravdepodobne obsahujú lepšie znenie 1. Kronickej 4:23, a uvádzajú:

Standard Revised Version: “23 Boli to hrnčiari a obyvatelia Netaim a Gedery; prebývali tam kvôli práci s kráľom.”

The James Moffatt Bible: 23 Toto je zo starého archívu (Boli to hrnčiari a obyvatelia Netaim a Gedery; bývali tam v službe kráľovi.)

Ďalej by som rád citoval túto pasáž (1. Kronická 4:21-23) z NIV. Viem, že o NIV sa hovoria nepekné veci, no v tejto pasáži to podávajú správne:

“21 Synovia Júdovho syna Selu: Lechov otec Her, Maresov otec Laáda a klany domu výrobcov plátna v Bet-Asbe, 22 potom Jokim, mužovia z Kozeby, Joas a Saraf, ktorí boli pánmi v Moabsku a vrátili sa do Lahemu. To sú dávne veci. (Tieto záznamy sú z dávnych čias.) 23 Boli to hrnčiari, ktorí žili v Netaim a Gedere; ostávali tam a pracovali pre kráľa.”

Z toho všetkého môžeme vidieť, že Šelachovi potomkovia pracovali v textilnom priemysle. Tak ako dnešní “Židia”, kontrolovali výrobu tkanín, v tých dňoch to bola výroba plátna. Hlavným stavebným materiálom v tom časovom období boli tehly, a synovia Šelacha (poloviční Židia) ovládali aj túto oblasť. A nielento, ale ovládali taktiež výrobu riadov na uchovávanie potravy a vody, taktiež pohárov, džbánov, hrncov, lamp atď.Vytvárali uzavreté cechy (únie) a na každý nimi vyrobený výrobok razili svoju značku. A to nielen v Palestíne, ale svoju vládu a remeslo rozšírili aj do Moabu a Babylonu.. Ďalej by som rád citoval krátky citát z The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok K-Q, strany 848-849:

“Tak ako v hyksóskej obrode aj tuna nastal vzostup v keramike a metalurgii, a tak sa počas Dávidovej doby metalurgia rozvíjala spolu s vylepšenou keramikou. Rozdelené kráľovstvo bolo svedkom pokračovania vo výrobe lepších riadov a tvarov ako aj hrničarskeho kruhu. … Ku koncu tohto obdobia sa však v keramike objavilo čosi úplne nové. V tom čase boli vynájdené moderné techniky, ktoré používame, a objavila sa masová výroba. Hrnčiar využíval techniky pásovej výroby, štandardizujúc svoje výrobky, navrhujúc ich veľkosti a čas od času dokonca používajúc ochranné známky. Nové techniky umožnili používanie lacnejšej hliny, lacnejšej práce, väčšieho objemu výroby atď.; a napriek tomu bola kvalita práce stale vysoká. Dni Izaiáša a Jeremiáša boli svedkom priemyselnej revolúcie v rôznych oblastiach, no zdá sa, že oblasť keramiky bola zo všetkých najprogresívnejšia.”

Teraz krátky citát zo strany 850 rovnakej knihy a rovnakej témy:

“Hrniec na varenie bol neustále vystavený nárazom a teplotnému šoku. Preto si jeho výroba vyžadovala zvláštne zručnosti, a v dňoch rozdeleného kráľovstva hrnčiari často otláčali svoje poznávacie značky na rúčky nádob rôznych veľkostí.”

V tomto bode by sme mali mať v mysli lepší obraz aktivít týchto Šelachových synov. Možno sa čudujete, aká existuje spojitosť medzi výrobou plátna a hrnčiarstvom. Použime ďalší citát z rovnakej knihy a rovnakej témy hrnčiarstva, “Rôzne výrobky” , strana 852:

“V textilnom priemysle boli lacné vretenové kotúče … (2. Samuelova 3:29; Príslovia 31:19, často zhotovované hrnčiarmi. Závažia tkáčskych stavov používaných pri tkaní plátna, keď sa toto odvetvie nachádzalo počas rozdeleného kráľovstva na svojom vrchole, boli takmer vždy zhotovované z keramiky.”

Z tohto môžete vidieť, že synovia Šelacha mali hrnčiarske i textilné odvetvie vo svojich rukách, úplne ho monopolizujúc vo veľkej geografickej oblasti (až po Babylon). Ďalej sa s potomkami Šelacha v Písme stretávame v 1. Kronickej 9:5. V Biblii otočíme iba pár stránok, no preskakujeme mnoho rokov do budúcnosti, až do doby Ezdráša a Nehemiáša a návratu júdskych zajatcov z Babylonu. Prvých pár veršov tejto pasáže hovorí o predchádzajúcich genealógiách a hovoria nám, že tieto sú zozbierané z kníh kráľov Izraela a Júdu. Spomínajúc Izrael a Júdu, historic si povšimne, že boli odvlečení do Babylonu pre svoje prestúpenia. Nato nasleduje rozprávanie prvých obyvateľov, po návrate zo zajatia, ktorí prebývajú vo svojich mestách, predovšetkým v Jeruzaleme. O iných, ktorí sa vrátili, vo verši 5, máme tento záznam:

“5 Zo Selovcov (niekde: Šiloncov): prvorodený Asaiáš a jeho synovia.”

Čo musíme urobiť, je nájsť, kto sú títo “Šilonci”. Budem citovať osem rôznych komentárov týkajúcich sa týchto Šiloncov:

Matthew Poole’s Commentary on the Holy Bible, zväzok 1, strana 789:

“Alebo Šelachovci, nazývaní podľa Šelacha, Num. xxvi. 20. Asaiáš zvaný Maaseiáš, Neh. xi. 5.”

Insight On The Scriptures, zväzok 2, strana 929:

“Alternatívna podoba (používaná v pluráli) mena rodiny pochádzajúcej z Júdovho tretieho syna Šelacha. – 1 Ch 9:5; Ge 46:12; pozri ŠELACH č.. 2; ŠELACHOVCI.”

The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zväzok R-Z, strana 330:

“Označenie člena jedného z júdskych rodín navrátivších sa z exilu (1 Chr. 9:5; Neh 11:5). V 1. Kr. 5:9, Neh 11:5 sú početné rozdiely v menách rodín. Ak ‘Šilonci’ odkazujú na osoby zo Šíla, ich predkovia pochádzajú zo severného kráľovstva. Je oveľa pravdepodobnejšie, že výrazy v oboch pasážach majú byť vyslovované ako ‘Šelachovec’ označujúc potomka ŠELACHA (porovnaj Gen. 38:5; Num. 26:20). (‘Šilonec’ má v Písme dva významy: (1) človek zo Šíla a (2) potomok Šelacha.)”

Nave’s Topical Bible, strana 1269:

“Použité zjavne na označenie potomka Šelacha, 1 Kr. 9:5.”

Smith’s Dictionary of the Bible (1890), strana 645:

“Šilonci, spomenutí medzi potomkami Júdu prebývajúcimi v Jeruzaleme v ťažko určiteľnej dobe (1 Kr. ix, 5). Ide bezpochyby o členov domu ŠELACHA, ktorí sú v Pentateuchu presnejšie nazývaní Šelachovcami.”

The Popular and Critical Bible Encyclopedia and Scriptural Dictionary (1901), zväzok 3, strana 1577:

“Potomkovia Júdu skrze Šelacha (1. Kronická ix:5; Neh. xi:5); bezpochyby tí istí ako ŠELACHOVCI (Num XXVI:20).”

Nelson’s New Illustrated Bible Dictionary, strana 1168:

“Odkazy na Šiloncov v Nehemiášovi 11:5 (NRSV) a 1. Kronickej 9:5 by pravdepodobne mali byť Šelachovci, označujúc potomka Šelacha (Gen. 35:8; Num. 26:20).”

Unger’s Bible Dictionary, strana 1015:

“Šilonci sú spomínaní medzi potomkami Júdu prebývajúcimi v Jeruzaleme v dobe ťažko určiteľnej (1. Kronická. 9:5). Sú to bezpochyby členovia domu Šelachovho, ktorí sú v Pentateuchu správne označení ako Šelachovci.”

ŠELACH V NEHEMIÁŠOVI 11:5

Sledovali sme teda Šelacha a jeho potomkov v Biblii a dostali sa k po-exilovému obdobiu cca 460 pred Kristom. Šelach bol s kmeňom Júdu asi 1400 rokov. Títo poloviční potomkovia Júdu s prevažne kanaánskou krvou (ktorá zahŕňala krv Kaina) celý ten čas predstierali, že sú z kmeňa Júdu. Faktom je, že sa takto označujú dodnes. Ano, môžu poukázať na Júdu ako na jednéhozo svojich predkov a označovať ho za svojho otca, no sú Kanaancami z hadieho pokolenia Kaina. Predstavujú teda pre Júdu kliatbu. Pozrieme sa teraz na pasáž v Nehemiášovi, kde sa spomínajú ich mená (Nehemiah 11:5), a kde sú označení ako “Šiloni”:

“5 Ďalej Maásiáš, syn Barucha, syna Kolchoza, syna Chazaiáša, syna Adadiáša, syna Jojariba, syna Zachariáša, syna Silončana.”

Táto pasáž predstavuje veľmi vážny problem, ktorý musí byť objasnený. Ako sin a začiatku tejto kapitoly prečítate, po svojom návrate z Babylonu do Palestíny niektorí z nich mali žiť ako náčelníci v Jeruzaleme. Počnúc veršom 4, tento uvádza mená rodín Faresa, Zeracha a Benjamina, ktoré tam mali prebývať a vládnuť. V horeuvedenom verši 5 sú zahrnutí títo synovia Šelacha. Verš 6 zdanlivo vytvára dojem, že všetky rodiny uvedené vo veršoch 5 a 6 sú potomkami Faresa. V The James Moffatt Translation znie verš 6 nasledovne:

“6 (synov Fáresa, ktorí prebývali v Jeruzaleme, bolo štyristo a šesťdesiatosem, schopní muži).”

Všimnete si, že Moffat tento verš uvádza v zátvorkách, naznačujúc, že mohlo ísť o neskoršiu vsuvku, v pôvodnom texte sa nenachádzajúcu. Väčšina ľudí čítajúcich túto pasáž bude predpokladať, že kvôli spomínaniu Fáresa v verši 4 a vo verši 6, sú potomkami Fáresa i ľudia spomínaní vo verši 5, no nie je to pravda. Téma prechádza od Fáresa vo verši 4 k Šelachovi vo verši 5 a späť k Fáresovi vo verši 6. Je zaujímavé poznamenať, že The New English Bible sa verš 6 nachádza pred veršom 5. Aby sme z toho zmätku čosi rozumné dostali, budem citovať komentáre z The Interpreter’s Bible, zväzok 3, strana 773:

5 Maasiáš (porovnaj Ezdráš 10:18), skomolený ako ‘Asaiáš’ v 1. Kronickej 9:5, je potomkom ‘Šelacha’, tretieho Júdovho syna, s Kanaánčankou Šuou (Gen. 38:2-5), no iba Pešita správne identifikuje Šelacha, Šiloni Masoretského textu a 1 Kronickej 9:5 pochádza z výrazu pre klan, Šilonec, ‘muž zo Šíla’, čo by nebolo presné, pretože Šílo sa nenachádzalo v Júdovi, ale v Efraimovi, severne od Bethelu (porovnaj 21:19). Zechariáš jedným zo ‘Šelanitov’ v Num. 26:20 a výraz Šilonec, musí byť vyslovovaný ako ‘Šelanec.’ Baruch (porovnaj 3:20) je uvádzaný nesprávne ako ‘prvorodený’ v 1. Kron. 9:5, kde je text zámerne skrátený na “a jeho synovia’. Kolchoz: porovnaj 3:15. Adadiáš: porovnaj Ezdráš 10:29, 30. Jojarib: porovnaj Ezdráš 8:16. Chazaiáš (‘Pán videl’) sa nachádzajú iba tuná.”

Všimnite si, že sa tuná spomína Pešita. Možno ste o tom nikdy nepočuli a neviete, čo Pešita znamená. Je to Svätá Biblia z dávnych východných rukopisov od George M. Lamsu. Na strane pred predhovorom sa uvádza nasledovné: “Obsahujúca Starú a Novú Zmluvu preloženú z Pešity, autorizovanej Biblie východnej cirkvi.” Vediac teda, čo Pešita je, a fakt, že Lamsa Nehemiáša 11:5 prekladá správne, prečítajme si tento verš z jeho prekladu (Lamsa je rodákom jedného z dvoch moderných miest, v ktorých sa aramejsky hovorí ako hlavným jazykom.) [Pozn. 28. apríl 2006: Aj keď Lamsa odviedol pri vysvetľovaní idiom dobrú prácu, nepovažujem niektoré jeho predpoklady za správne, no preklad tohto verša je stále užitočný]:

“5 Maasiáš, syn Barucha, syna Kolchoza, syna Neriáša, syna Azariáša, syna Jonadába, syna Zechariáša, syna Šelacha.”

Porovnajme teraz niektoré ďalšie biblické preklady toho istého verša:

The New Jerusalem Bible:

“5 a Maasiáš, syn Barucha, syna Kol-Choza, syna Chazaiáša, syna Adadiáša, syna Jojariba, syna Zechariáša, potomka Šelacha.”

The New English Bible:

“5 a Maasiáš, syn Barucha, syna Kol-Choza, syna Chazaiáša, syna Adadiáša, syna Jojariba, syna Zechariáša zo šelachovskej rodiny.”

The New Century Version:

“5 Bol tam taktiež Maasiáš, syn Barucha, (Baruch bol synom Kol-Choza, syna Chazaziášovho. Chazaziáš bol synom Adadiáša, syna Jojariba. Jojarib bol synom Zechariáša, potomka Šelacha.”

The Good News Bible:

“5 Maasiáš, syn Barucha a vnuk Kolchoza. Jeho ďalšími predkami boli Chazaiáša, Adadiáša, Jojarib a Zechariáš, potomkovia Júdovho syna Šelacha.”

Myslím, že sme dokázali, že táto pasáž v Nehemiášovi 11:5 skutočne hovorí o potomkoch Šelacha. Ďalej chcem porovnať 3 verše, myslím, že určite budete udivení podobnosťou mien. Taktiež uvidíte, ako sa modifikovali mená z jednej pasáže do druhej. Pozrieme sa na to v tomto poradí: (1) Nehemiáš 11:5. (2) Ezdráš 10:18. (3) 1. Kronická 9:5:

Nehemiah 11:5:

“5 A Maasiáš, syn Barucha, syna Kolchoza, syna Chazaiáša, syna Adadiáša, syna Jojariba, syna Zechariáša, syna Šiloniho.”

Ezdráš 10:18:

“18 Vyšlo najavo, že z kňazských synov si pobrali cudzie ženy títo: Zo synov Josadakovho syna Jozueho a z jeho bratov Maáseiáš, Eliezer, Jarib a Gedaliáš.”

1. Kronická 9:5:

“A zo Šiloncov: prvorodený Azaiáš, a jeho synovia.

Ak je Maasiáš z Nehemiáša 11:5, Maasiáš z Ezdráša 10:18 a Azaiáš v 1. Kronickej 9:5 sú tou istou o sobou, Šelaniti Šelacha sa dostali do levítskeho kňazstva. Som si celkom istý, že tento Maasiáš sa skutočne dostal do kňazstva. Keď sa z Babylonu vrátili zajatci do Jeruzalema, bol nedostatok Levitov pre všetky požadované úrady, preto kňazské úlohy vykonávali hlavy rodín. Toto obdobie zahŕňa značné množstvo dejín, v tejto časti už na to nemáme priestor. Očakávam, že sa budem pokračovaniu venovať v ďalšej časti. Ide o veľmi kritickú historickú éru a musíme zvážiť všetky okolnosti. Ak tomuto obdobiu neporozumiete, a všetkému čo sa v nej dialo, nie ste pripravení na štúdium Novej Zmluvy. Dokazujúc, že Šelach bol v čase Nehemiáša na dobrej pozícii, môžete si byť istí, že bol na dobrej pozícii i v čase Mesiáša v podobe farizejov a saducejov, ktorých dnes poznáme ako kanaánskych Židov. Samozrejme, je to iba časť pozadia Židov, keďže je nutné zvážiť mnohé iné faktory.

V knihe od Howarda B. Randa, Documentary Studies, zväzok 1, strana 415, nachádzame viac informácií o tom, čo sa v dobe Ezdráša a Nehemiáša dialo. Rand uvádza nasledovné:

“Isté osoby z kmeňa Júdu a niektorí z kňazov sa manželstvami zmiešali s obyvateľmi krajiny. Tieto zmiešané manželstvá boli Ezdrášom a Nehemiášom ostro odsúdené. Tieto zakázané manželstvá boli s Chetitmi a v tom čase vytvorili odlišný rasový typ, ktorý dnes označujeme ako Židia. Inými slovami, Žid, ako ho dnes poznáme, nie je čistého izraelského pôvodu, ale skrze zmiešané manželstvá v dobe Ezdráša a Nehemiáša má vo svojich žilách chetitskú krv. Toto zmiešané manželstvo dalo Židovi jeho tmavé vlasy a charakteristické črty tváre, podľa ktorých je dnes rozoznateľný. Pôvod Žida preto nepredčí návrat z babylonského zajatia, ale je výsledkom prímesi chetitskej krvi po návrate z Babylonu do Palestíny. Pretože dom Dávidov bol z kmeňa Júdu vyvolený dávno pred časom týchto medzirasových manželstiev, v dome Dávidovom sa žiadni Židia ako takí nenachádzajú.”

Väčšina z toho, čo tuná Rand uvádza, je správna. Buď zabudol, alebo nikdy do hĺbky neštudoval, ako sa Keniti (potomkovia Kaina) zmiešavali s Chetitmi a niektorými ďalšími “-ejcami” a vytvorili kanaánsky národ. Títo Chetiti, o ktorých hovorí Rand, mali a stále majú vo svojich žilách Kainovu krv. Vidíte teda, že to túto časovú éru skutočne “predčí”. Pridajte do tejto zmesi Šelanitov a začíname vidieť definitívny obraz Žida. Treba poukázať na to, že Šelach a jeho potomkovia boli osobitným rodom prebývajúcim v Izraeli. Bol napoly z Júdu, napoly Kanaánec (z tých Kanaancov zahŕňajúcich v sebe Kaina). Jeho matka, Batšua, ho oženila s Kanaánčankou, čo bola asi jediná dobrá vec, ktorú v celom svojom živote vykonala. S kým sa sobášili Šelachovi potomkovia – samozrejme, s ďalšími Kanaánčanmi. Boli medzi nimi pravdepodobne aj niektorí Izraeliti, podobne ako dnes, no v základe šlo o Kanaáncov. Pozrime sa na Ezdráša 9:1-2 a uvidíme, kto boli tí “-ejci”, s ktorými sa miešali kňazi a Leviti, a ktorým bolo prikázané, aby tieto manželky a deti zavrhli. A v týchto všetkých sa nachádzala Kainova krv:

“1 Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: “Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od obyvateľov týchto krajín a ich ohavností, totiž od Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amončanov, Moabčanov, Egypťanov a Amorejcov. 2 Nielen sebe, lež i svojim synom vzali za ženy z ich dcér a pomiešali sväté plemä s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.”

Chcel som zakončiť túto časť témou univerzalizmu, no moju pozornosť zaujalo čosi dôležitejšie. Jasne môžete vidieť, že medzi ľuďmi vracajúcimi sa z Babylonu došlo k zmene postoja od separatistického rasizmu k univerzalizmu, inak by si títo kňazi a ľud cudzie manželky nebrali. Použijem iba jeden zdroj, aby som vám ukázal, ako sa objavil univerzalizmus v tom čase, zdrojom je Peake’s Commentary on the Bible, strana 126:

“Pred pádom Jeruzalema v roku 586 pred Kristom niektorí zo Židov (Júdejcov) sa stali vlastníkmi duchovnej pravdy neznámej inde na svete, viz. že jeden Boh dokonalého morálneho charakteru vládne zvrchovane nad celým vesmírom. Koľko Židov (Júdejcov) túto pravdu poznalo, je nemožné určiť. Samozrejme, boli malou menšinou, no boli buď dostatočne početní, alebo dostatočne vytrvalí vo svojom presvedčení, aby históriu ovplyvnili. Veľká väčšina Židov (Júdejcov) sa pridržiavala tradičného názoru, že Jahveh je Bohom iba Izraela. Je možné, že i tí, ktorí túto novú univerzalistickú pravdu akceptovali, nezistili, že tieto dva názory nie sú kompatibilné. Každopádne, oslobodenie širšej pravdy zo svojich nacionalistických pút si vyžadovalo zničenie národa a Chrámu.”

KANAANCI, KTORÍ NEBOLI KANAANCAMI!

Nedávno ktosi (nebudem menovať) poukázal na to, že s Kanaánčankou sa oženil nielen Júda, ale taktiež i Simeon, Genesis 46:10. Bol som si toho vedomý, no kniha Jašer , kapitola 45, verš 2 naznačuje, že Simeon si za ženu vzal svoju sestru a mali piatich synov. Ďalej sa v tejto knihe uvádza: “A potom prišiel k Bune, kanaánskej žene, tej istej Bune, ktorú odviedol Simeon z mesta Šechem ako zajatkyňu, a Buna bola pred Dínou a vošiel do nej, a Simeon vošiel do nej, a ona mu porodila Saula.” V rovnakej pasáži knihe Jašer, kapitola 45, verš 1, sa taktiež uvádza, že Rúben si vzal za manželku kanaánsku ženu. To by znamenalo, že kanaánske manželky mali traja Júdovi synovia. Prinajmenšom to takto vyzerá na povrchu. Viem, že som problém Júdu v jeho afére s kanaánskou ženou objasnil, z čoho vyšlo, že čistá rodová línia Fáresa a Zeracha bola nepoškvrnená. Júdov osobný život som detailne rozobral v častiach 1, 2 a 3.

Akonáhle na to bolo poukázané, rozhodol som sa vyriešiť tento problém s Rúbenom a Simeonom oženiacimi sa s kanaánskymi ženami, a tak som sa pustil do práce. Nemyslel som, že odpoveď nájdem tak rýchlo. Preskúmal som hebrejský výraz pre Kanaánca v Genesis 46:10 a Genesis 38:2, ide o ten istý výraz, Strong ho označuje číslom #3669. Nazrel som do The Strong’s Concordance a zistil, že tento výraz môže označovať (1) Kanaánca alebo (2) obyvateľa Kanaanu. Nazrel som do Gesenius’ Hebrew-Chaldee Lexicon of the Old Testament, kde sa uvádza: “Šlo obzvlášť o označenie obyvateľov nížinatého regiónu … na pobreží mora, a brehov Jordánu, oproti obyvateľom hornatej oblasti”, a pre každé jedno hebrejské slovo z týchto podáva odlišný výraz. Skúmajúc to a pokladajúc to za veľmi zaujímavé, nazrel som do Insight On The Scripture, zväzok 1, strany 399-406 ohľadom výrazu “Kanaan/Kanaančan”. Oba tieto výrazy umiestnili pod rovnakú hlavičku. Na strane 400 som našiel fascinujúcu vec:

“Kanaan bol v tom čase evidentne pod istým elamským (a teda semitským) vplyvom a vládou, ako naznačuje biblický záznam v Genesis 14:1-7.”

Potom som nazrel na stranu 701 rovnakej knihy a tam sa o Elamovi uvádza toto: “ELAM 1. Jeden z piatich Šemových synov, z ktorého pochádzajú ‘rodiny, podľa svojich jazykov, vo svojich krajinách, podľa svojich národov’.”

Verím, že toto by malo objasniť fakt, že všetci potomkovia Izraela boli čistej krvi s výnimkou Šelacha. Je to dôkaz, že v Kanaáne existovali v tom čase ľudia z línie Šema, medzi ktorými si mohli Jakobovi synovia nájsť manželky. V The Lost Books of The Bible and The Forgotten Books of Eden, Záveť Júdova, kapitola 2, verše 17-18, Júda definitívne potvrdzuje manželstvo s Kanaánčankou, no v Záveti Rúbenovej a Záveti Simeonovej nie sú zaznamenané žiadne takéto priznania. V Záveti Simeonovej, kapitola 3, verš 3 sa vlastne uvádza:

“3 Zhynie potom potomstvo Kanaana, a nič neostane z Amaleka, a Kapadočania zahynú, a Chetiti budú úplne zničení.”

Ak by sa Simeon oženil s Kanaánčankou, ako zvyčajne výraz Kanaánčanka vnímame, učinil by takéto prehlásenie? Ak by tomu tak bolo, potom by tvrdil, že jej potomstvo (jeho deti) by mali zahynúť! Neviem, prečo sa vždy ktosi snaží dokázať, že Izraeliti sa miešali s inými rasami, ako Mojžiš oženený s černoškou, Rút inej rasy, či Jozef s manželkou z krajiny Cham, a že dnes sme akosi všetci pomiešaní s inými rasami. Začínam byť unavený a frustrovaný rôznymi tzv. expertami, ktorí toto hlásajú!